Ak som dobre pozeral, tak posledný príspevok tu v mojom blogu o životnom prostredí, som uverejnil vo februári tohto roku. Mohli byť na to rôzne dôvody. Hlavne však asi pokoj a čas poskladať zrozumiteľné vety.
Do cesty sa nám všetkým postavil vírus zvaný Covid 19. Dokonca musel ustúpiť aj brazilský prezident Jair Bolsonaro, ktorý je hlavným strojcom ničenia pralesov v poslednom období. Pandémia ho trošku možno "pribrzdila" v jeho "hrôzostrašných" aktivitách a dokonca sa stal nakazeným.
Paradoxne dostáva téma životného prostredia nový rozmer. Začína sa dostávať do popredia pravdepodobne vďaka odstavenej a obmedzenej výrobe či službách. Prejavilo sa to, čo roky bolo spomínané, no nepodarilo sa pretlačiť názorovo do popredia. Napríklad mestá si oddýchli. Ovzdušie sa vyčistilo. Rieky, moria, oceány priniesli život tam, kde roky nebol. Žiaľ, už to pomaly akosi sa vracia do "starých koľají". Jazdia autá, továrne produkujú, rozbieha sa turizmus. Ekonomika ísť musí, pretože tak to všetko nastavené je.
Voľbami u nás na Slovensku svitla nádej v podobe nového ministra životného prostredia. Stal sa ním Ján Budaj. Priznám sa, smal som obavy, že prišiel ďalší politický nominant, ktorý si posedí štyri roky a pôjde ďalej. Zatiaľ sa tento príbeh ukazuje inak. Teším sa z toho, pretože roky neriešenia enviromentálnych problémov túto oblasť poznamenalo. Neraz boli ministri inej národnosti a práve aj to sa mohlo podpísať na problémoch súčasnosti. Poukazujem na úprimný vzťah k slovenskej prírode,od západu na východ či od severu na juh. Chce to čas i v prípade nového ministra pôdohospodárstva Mičovského. Úzko tieto dve oblasti spolu súvisia. Ak nesklamú, bude to úspech.
Chcel by som vyjadriť aj trošku sklamanie. Naša pani prezidentka Čaputová je častým kritikom poškodzovania životného prostredia. Venuje sa tejto téme, okrem iných, už niekoľko rokov. V súčasnosti jej vzťah s bývalým enviroaktivistom Jurajom Rizmanom toto jej vnímanie určite posilňuje. Včera som ale zachytil na internete správu, že sa vybrala s rodinou do Tatier. Predtým asi deň dozadu sa objavila práve informácia o obrovskom množstve turistov vo Vysokých Tatrách, kde autá nemajú kde už parkovať. Polovica Slovenskej republiky odišlo do prírody práve tam? To vari nemáme veľa iných pekných miest, kde sa dá dovolenkovať? Toto ma zarazilo práve preto, že pani prezidentka bojuje za životné prostredie a začlenila sa tak do obrovského davu ľudí a motorových vozidiel, čo už dvíha varovný prst. Viem, že ona a veľká časť obyvateľov západného a južného Slovenska Tatry zbožňujú, no "návalmi turistov si ich môžeme zničiť. Zeleň, živočíchy...
Čo dodať na záver. Na Slovensku sa črtá nádej pre zlepšenie životného prostredia. Vo svete to nevyzerá stále dobre. Požiarmi a chemizáciou ničivé procesy nepochybne urýchľujeme. Je však na nás všetkých, aby sme nežiadúce činnosti eliminovali. Mnohé je totiž už stratené navždy. Keď aj svet v súčasnej podobe zanikne, príde možno svet nový, iný. Nebolo by to po prvý raz.
