Z najprísnejšie chránených území chcú lesníci celkovo vyťažiť okolo 1700 nákladných áut dreva.
Štátni ochranári to považujú za frontálny útok na naše najvzácnejšie lokality a doposiaľ si nevedia vysvetliť, prečo prichádzajú žiadosti v tom istom čase.
Kolegov v regiónoch vyzývajú, aby pri rozhodovaní trvali na princípe bezzásahovosti.
Žiadosti prichádzajú v posledných dňoch či týždňoch z rôznych regiónov Slovenska a všetky sú odôvodnené potrebou spracovať veternú či lykožrútovú kalamitu.
Žiadateľmi sú štátne lesy, vojenské lesy, ale aj majitelia súkromných lesov. Vyťažiť by sa malo podľa odhadov Štátnej ochrany prírody celkovo zhruba 1700 nákladných áut dreva.
Najviac výnimiek smeruje do územia Národného parku Nízke Tatry.
Posledným prípadom je žiadosť o výnimku na ťažbu v národnej prírodnej rezervácii Skalka, ktorá sa nachádza v katastri Dolnej Lehoty na Horehroní. Žiadatelia tu chcú vyťažiť 9-tisíc metrov kubických dreva. Správa národného parku trvá na bezzásahovosti, podľa riaditeľa ide o územie európskeho významu.
„Všetky bezzásahové územia poskytujú refúgiá pre chránené druhy živočíchov a sú aj kľudovou zónou pre populáciu medveďov, či rysov. Plánovať zásahy do týchto území preto považujem za precedens,“ uviedol riaditeľ NAPANTu Ľuboš Čillag.
Dodržať princíp bezzásahovosti
„Ide o frontálny útok na naše najvzácnejšie lokality. Týka sa takmer každého regiónu Slovenska, ktorý má na svojom území chránené územia,“ uviedol generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Martin Lakanda s tým, že žiadosti zrejme ešte budú pribúdať.
Zabrániť kalamitnej resp. náhodnej ťažbe dokáže Štátna ochrana prírody len v bezzásahovej zóne, teda v najvyššom stupni ochrany. Iba tam totiž ťažiari potrebujú na ťažbu súhlas štátnych ochranárov.
Bezzásahové zóny celkovo predstavujú približne 85 000 hektárov Slovenska. Pri povoľovaní ťažby v takýchto územiach majú konečné slovo príslušné okresné úrady.
Kolegov v regiónoch preto ŠOP vyzvala, aby pri rozhodovaní trvala na princípe bezzásahovosti a ochrane prírody.
Zneužívajú tému lykožrúta
Do boja proti šíreniu lykožrúta v okolí bezzásahových zón pritom ŠOP za posledných 5 rokov investovala približne 2,5 milióna eur.
„Na konci dňa lokality, do ktorých okolia sme investovali nemalé prostriedky, majú byť vyťažené,“ pokračuje Martin Lakanda.
Podľa jeho slov už je na Slovensku pomaly pravidlom, že kedykoľvek sa otvorí otázka ako zaistiť adekvátnu ochranu národným parkom, tak sa vytiahne téma lykožrút. Pričom najčastejšie zo šírenia kalamity bývajú obviňované bezzásahové zóny.
No práve bezzásahové zóny s vyšším podielom smrekových porastov, ktoré napadá lykožrút, predstavujú len dve percentá z celkovej výmery lesných pozemkov na Slovensku.
Zdroj: AKTUALITY.sk
Prepis textu bez úprav
