pondelok 4. septembra 2017

NA ZAMYSLENIE

Ako sardinky! Tatry zaplavili ľudia na koncerte, vzbudilo to aj pohoršenie.

   VYSOKÉ TATRY - Slováci sú pobúrení. Rozhneval ich festival vo Vysokých Tatrách, v chránenej oblasti TANAPU. Pohoršené reakcie zaplavili stránku organizátorov. Spájanie lásky k prírode s kultúrou alebo neúcta k slovenskému prírodnému pokladu?

Na oficiálnej stránke festivalu sa vyrojilo veľa negatívnych a kritických reakcií Slovákov. "Prepáčte, ale toto absolútne nepatrí do prírody. Z tej komerčnosti vám už začína poriadne preskakovať, žiadna úcta, žiadna pokora voči tichu, s ktorým sa hory spájajú, a ktoré v horách hľadá slušný človek. Hanba vám!," napísal Peter.


Ako sardinky! Tatry zaplavili

Tine sa to tiež nepozdávalo. "Sa mi zdá, že Slovákom už odumierajú mozgy. Koncerty majú byť v mestách, nie v horách. Kam tento speje," zamyslela sa.
Ako sardinky! Tatry zaplavili

Organizátori odpovedali aj ku kritickým komentárom. Nie však ku všetkým. Na najčastejšiu námietku reagovali zástupcovia Tatra Flowers takto: "Miesta pre naše koncerty boli vybrané v centrách pohybu ľudí v Tatrách, kde je všetka potrebná infraštruktúra, budovy, lanovky, hotely, gastro a sociálne zariadenia - rovnako, ako aj na Téryho chate. Na všetky tieto miesta chodia návštevníci cez víkend v tisíckach, na viacerých z nich sa bežne konajú väčšie podujatia. Preto boli aj na našich návštevníkov pripravení so všetkým potrebným."
Ako sardinky! Tatry zaplavili

Organizátori odpovedali aj na otázky ohľadom hlučnosti. "O celý zážitok sa starali len hlasy spevákov a akustické nástroje v niektorých prípadoch aj špeciálne upravené, aby sme znížili ich hlučnosť.  Zvuk sa šíril naozaj len do bezprostrednej vzdialenosti pre našich návštevníkov," informovali ľudí.
Ako sardinky! Tatry zaplavili

Viacero námietok zdieľalo obavu, že sa festival stane precedensom. "Vzniká tak precedens, ktorý neprispeje ochrane prírody, ale skôr zištnému záujmu určitých skupín (chlieb a hry). Ak by v SR a na kompetentných úradoch bol skutočne záujem na ochrane prírody, takúto akciu by nikdy nepovolili (nie vždy je však konečné rozhodnutie v súlade s názorom bežných zamestnancov úradov). Bohužiaľ v SR je udeľovanie výnimiek zo zákona v skutočnosti pravidlom a myslím, že sa v budúcnosti dočkáme pre prírodu oveľa nebezpečnejších podujatí. Nie som proti spájaniu kultúry a prírody, avšak v NPR s 5. stupňom ochrany skutočne takéto podujatia nemajú čo robiť. Pri troške skromnosti sa akcia mohla odohrávať v úrovni Štrbského plesa- Starého Smokovca - Tatranskej Lomnice s čím by nemal nikto problém," napísal Radim.
Ako sardinky! Tatry zaplavili

Čo je Tatra Flowers

Tatra Flowers je festival, ktorý priniesol zmes rôznych hudobných žánrov od etna, cez folklór, klasickú hudbu až po jazz a alternatívnu hudbu. Vystúpila aj Jana Kirschner, Peter Lipa či SĽUK. Nehudobnou sekciou Tatra Flowers bola edukatívno-zážitková zóna TANAPu určená predovšetkým pre rodiny s deťmi, ktorá bola počas celého víkendu na Popradskom plese.
Ako sardinky! Tatry zaplavili

Na záver treba dodať, že sa objavilo aj veľa pozitívnych príspevkov ľudí. "Za všetkých hovorí tento názor: Do Tatier chodím hlavne a výlučne kvôli športovému zážitku. Dnes to bolo iné, išiel som za kultúrou. A neľutujem, dokonca mi nevadil ani ten vlniaci sa ľudský had na chodníku. Bol to vynikajúci zážitok či už od Billyho Barmana, alebo dievčat zo SĽUKU. Vďaka."

nedeľa 27. augusta 2017

KONIEC ALJAŠKY, AKÚ POZNÁME?

Ľad sa mení na kaluže. Aljašský permafrost sa roztápa

WASHINGTON - Trvalo zamrznutá pôda na Aljaške už nie je trvalá. Permafrost sa tam topí a veľké časti môžu do roku 2050 úplne zmiznúť. Upozornil na to denník The New York Times.


Aljaška
Aljaška. Ilustračné foto. Zdroj:TASR/AP
 
 
    "Je to alarmujúce, keď sa človek zamyslí nad tým, ako zásadne sa môže táto nádherná krajina zmeniť za relatívne krátky čas," uviedol pre denník vedec Max Holmes.
Na niektorých južnejšie položených miestach na Aljaške je teplota permafrostu v hĺbke jeden meter len menej než pol stupňa pod bodom mrazu. Krajina tam je už v súčasnosti posiata malými jazierkami a kalužami vytvorenými topiacim sa permafrostom.
 
    Zmeny vedci zaznamenali aj na chladnejšom severe, kde dosahuje permafrost hĺbku až 640 metrov. Pod povrchom tam počas uplynulého desaťročia vzrástla teplota z mínus osem stupňov na mínus tri stupne, teda o päť stupňov Celzia. V hĺbke 19 metrov vzrástla teplota o tri stupne Celzia.
"Mínus tri nie je ďaleko od nuly," povedal vedec Vladimir Romanovsky s tým, že ak bude vypúšťanie emisií a otepľovanie pokračovať rovnakým tempom ako teraz, tak teploty permafrostu pod povrchom budú nad nulou okolo polovice storočia.
 

Začarovaný kruh

   Vedci sledujú nielen meniacu sa teplotu permafrostu, ale analyzujú aj jeho zloženie, predovšetkým množstvo oxidu uhličitého, ktoré sa po roztopení zamrznutej pôdy uvoľní do atmosféry. "Strata zamrznutej pôdy v arktických regiónoch je markantným výsledkom klimatickej zmeny a zároveň je príčinou ďalšieho otepľovania," napísal The New York Times. 
   Roztopenie čo i len povrchových častí permafrostu spôsobí značné problémy miestnym obyvateľom. Napríklad v meste Bethel, kde priemerné teploty stúpli od polovice 20. storočia o vyše dva stupne Celzia, sa hlavná cesta pre pohybujúcu sa zem podobá viac na rumpľu než na dopravnú komunikáciu. Praskajú aj základy domov v meste.
 

Pomocné rúry

    "Niektoré cesty, dráhy na letisku a parkoviská musia byť posilnené rúrami naplnenými tekutinou, ktorá odvádza teplo z permafrostu a zabraňuje poklesom zeme," uviedli noviny. Aljašku neohrozuje len topiaci sa permafrost, ktorý pokrýva väčšinu plochy štátu. Komunitám žijúcim na pobreží spôsobuje problémy aj ľad topiaci sa v okolitých moriach a stúpajúca hladina vody.
 
 
Zdroj: TASR/Aktualne.sk

nedeľa 6. augusta 2017

Teplota

   35, 36, ba i 40 stupňov celzia. V lete nám to vadí. V zime sa na to tešíme. Nevyhovieme si. Je však pravda, že stabilné a ucelené počasie už v podstate neexistuje. Tri dni máme relatívne slnečno a 30 stupňov. Potom zasa klesneme o 10 °C a zamračené. Ako na hojdačke. Nadávame na meteorológov, že ich predpovede sú nepresné. Už sa možno nedá tomu ani diviť. V tomto období horí porast či les vo viacerých krajinách. Vplyv to nepochybne má. Predpovedať teda, čo bude za tri dni sa poriadne ani nedá. Fronty sú nevyspytateľné.
   Snažíme sa vyjadrovať na ekologické témy. Je to často ale iba na úrovni teórie. Je to in téma, tak možno preto. No skutky, nič moc. Príroda nám vráti to, čo sme jej dali my.
   Ľudia sú nepoučiteľné tvory. Koľko bolo tragédií. Nič sa však nezmenilo. Na niekoľko rokov sa zmenili názory, činy. Dotknuté generácie sa ale vymieňajú a opäť sme tam, odkiaľ sa človek len ťažko svojvoľne dostáva preč.

pondelok 26. júna 2017

Výrub lesov



Aj podľa tejto fotokoláže vidieť, ako pristupujeme na Slovensku k svojim lesom a prírode.
 
                                    

sobota 17. júna 2017

Necitlivý prístup

 
   Na Slovensku výrub stromov, akoby nepoznal hranice. Výhovorky lesníkov a urbárnikov sú plné slov o škodcoch. Dokonca sa odhodlali k týmto ohavným činom aj zahraniční majitelia pozemkov, ktorí si podobné skutky vo svojich krajinách dovoliť nemôžu. Dokedy tento stav bude trvať. Dopadneme ako Brazília? Spamätajte sa kompetentní!

nedeľa 21. mája 2017

"Klimatická chyba"

                      Niet, čo dodať. Treba pozrieť a pouvažovať.
 
 
 
zdroj: www.povodne.sk (Štefan Vaľo)