nedeľa 26. júla 2020

SLOVENSKÝ ŽIVOT V ENVIROMENTÁLNOM PROSTREDÍ

   Ak som dobre pozeral, tak posledný príspevok tu v mojom blogu o životnom prostredí,  som uverejnil vo februári tohto roku. Mohli byť na to rôzne dôvody. Hlavne však asi pokoj a čas poskladať zrozumiteľné vety. 
   Do cesty sa nám všetkým postavil vírus zvaný Covid 19. Dokonca musel ustúpiť aj brazilský prezident Jair Bolsonaro, ktorý je hlavným strojcom ničenia pralesov v poslednom období. Pandémia ho trošku  možno "pribrzdila" v jeho "hrôzostrašných" aktivitách a dokonca sa stal nakazeným. 
   Paradoxne dostáva téma životného prostredia nový rozmer. Začína sa dostávať do popredia pravdepodobne vďaka odstavenej a obmedzenej výrobe či službách. Prejavilo sa to, čo roky bolo spomínané, no nepodarilo sa pretlačiť názorovo do popredia. Napríklad mestá si oddýchli. Ovzdušie sa vyčistilo. Rieky, moria, oceány priniesli život tam, kde roky nebol. Žiaľ, už to pomaly akosi sa vracia do "starých koľají". Jazdia autá, továrne produkujú, rozbieha sa turizmus. Ekonomika ísť musí, pretože tak to všetko nastavené je.
   Voľbami u nás na Slovensku svitla nádej v podobe nového ministra životného prostredia. Stal sa ním Ján Budaj. Priznám sa, smal som obavy, že prišiel ďalší politický nominant, ktorý si posedí štyri roky a pôjde ďalej. Zatiaľ sa tento príbeh ukazuje inak. Teším sa z toho, pretože roky neriešenia enviromentálnych problémov túto oblasť poznamenalo. Neraz boli ministri inej národnosti a práve aj to sa mohlo podpísať na problémoch súčasnosti. Poukazujem na úprimný vzťah k slovenskej prírode,od západu na východ či od severu na juh. Chce to čas i v prípade nového ministra pôdohospodárstva Mičovského. Úzko tieto dve oblasti spolu súvisia. Ak nesklamú, bude to úspech.
   Chcel by som vyjadriť aj trošku sklamanie. Naša pani prezidentka Čaputová je častým kritikom poškodzovania životného prostredia. Venuje sa tejto téme, okrem iných, už niekoľko rokov. V súčasnosti jej vzťah s bývalým enviroaktivistom Jurajom Rizmanom toto jej vnímanie určite posilňuje. Včera som ale zachytil na internete správu, že sa vybrala s rodinou do Tatier. Predtým asi deň dozadu sa objavila práve informácia o obrovskom množstve turistov vo Vysokých Tatrách, kde autá nemajú kde už parkovať. Polovica Slovenskej republiky odišlo do prírody práve tam? To vari nemáme veľa iných pekných miest, kde sa dá dovolenkovať? Toto ma zarazilo práve preto, že pani prezidentka bojuje za životné prostredie a začlenila sa tak do obrovského davu ľudí a motorových vozidiel, čo už dvíha varovný prst. Viem, že ona a veľká časť obyvateľov západného a južného Slovenska Tatry zbožňujú, no "návalmi turistov si ich môžeme zničiť. Zeleň, živočíchy...
   Čo dodať na záver. Na Slovensku sa črtá nádej pre zlepšenie životného prostredia. Vo svete to nevyzerá stále dobre. Požiarmi a chemizáciou ničivé procesy nepochybne urýchľujeme. Je však na nás všetkých, aby sme nežiadúce činnosti eliminovali. Mnohé je totiž už stratené navždy. Keď aj svet v súčasnej podobe zanikne, príde možno svet nový, iný. Nebolo by to po prvý raz.


Výsledky vyhľadávania

Výsledky z internetu




utorok 4. februára 2020

utorok 24. septembra 2019

KLIMATICKÉ POSOLSTVO

   V uplynulých hodinách prebiehal na pôde Organizácie spojených národov v New Yorku tzv. Klimatický samit. Téma je nanajvýš akútna a tak je potrebné o nej už nie len rozprávať ale i jednotlivé diely tejto problematiky poskladať tak, aby sme si život človeka na Zemi predĺžili. V opačnom prípade sa nám bude oveľa rýchlejšie odpočítavať blížiaci sa čas zmeny. Aká bude nikto zatiaľ nevie. Nevieme ani, aká bude forma. Príde to rýchlo alebo nás to bude trápiť postupne? 
   OSN je jediná momentálna inštitúcia, ktorá dokáže spájať a nie rozdeľovať. Všetci ju akosi rešpektujeme. Vrátane politikov. Keď sa im nepáči, v tichosti radšej sa uchýlia do zákulisia. No sú však aj takí mocipáni, ktorí chcú niečo povedať. Možnosť sa dostalo napríklad slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej. Nesmiem ale zabudnúť aj na dievča Grétu Thunberg. Nazval som ju hrdinkou tejto doby. Nemusím sa úplne možno stotožňovať so všetkým, ako vystupuje či prezentuje. Predstavuje však novú nádej.
   Úpadok ľudstva začal jeho vznikom. Dôsledky dôb minulých sa prejavujú dnes a budú tu aj zajtra. Postavme sa na odpor. Nie je potrebné robiť veľké gestá, populistické predsavzatia. Žime normálne a s rozumom.


Greta Thunberg (zdroj: Youtube)
https://www.youtube.com/watch?v=u9KxE4Kv9A8

Zuzana Čaputova (zdroj: Youtube)
https://www.youtube.com/watch?v=MmFldPDOT2A


štvrtok 4. októbra 2018

ZNEČISTENIE PLANÉTY

https://noizz.azet.sk/enviro/znecistenie-zeme/zqy05y2?utm_source=azet.sk&utm_medium=magaziny-top&utm_content=clanok1&utm_campaign=HP-new2

piatok 28. septembra 2018

VÝNIMKY NA VÝRUB

   V poslednom období žiadajú lesníci z rôznych kútov Slovenska o výnimku ťažiť v našich najvzácnejších územiach.
Z najprísnejšie chránených území chcú lesníci celkovo vyťažiť okolo 1700 nákladných áut dreva.
Štátni ochranári to považujú za frontálny útok na naše najvzácnejšie lokality a doposiaľ si nevedia vysvetliť, prečo prichádzajú žiadosti v tom istom čase.
Kolegov v regiónoch vyzývajú, aby pri rozhodovaní trvali na princípe bezzásahovosti.

   Žiadosti prichádzajú v posledných dňoch či týždňoch z rôznych regiónov Slovenska a všetky sú odôvodnené potrebou spracovať veternú či lykožrútovú kalamitu.
Žiadateľmi sú štátne lesy, vojenské lesy, ale aj majitelia súkromných lesov. Vyťažiť by sa malo podľa odhadov Štátnej ochrany prírody celkovo zhruba 1700 nákladných áut dreva.
Najviac výnimiek smeruje do územia Národného parku Nízke Tatry.
Posledným prípadom je žiadosť o výnimku na ťažbu v národnej prírodnej rezervácii Skalka, ktorá sa nachádza v katastri Dolnej Lehoty na Horehroní. Žiadatelia tu chcú vyťažiť 9-tisíc metrov kubických dreva. Správa národného parku trvá na bezzásahovosti, podľa riaditeľa ide o územie európskeho významu.
„Všetky bezzásahové územia poskytujú refúgiá pre chránené druhy živočíchov a sú aj kľudovou zónou pre populáciu medveďov, či rysov. Plánovať zásahy do týchto území preto považujem za precedens,“ uviedol riaditeľ NAPANTu Ľuboš Čillag.

Dodržať princíp bezzásahovosti

   „Ide o frontálny útok na naše najvzácnejšie lokality. Týka sa takmer každého regiónu Slovenska, ktorý má na svojom území chránené územia,“ uviedol generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Martin Lakanda s tým, že žiadosti zrejme ešte budú pribúdať.
Zabrániť kalamitnej resp. náhodnej ťažbe dokáže Štátna ochrana prírody len v bezzásahovej zóne, teda v najvyššom stupni ochrany. Iba tam totiž ťažiari potrebujú na ťažbu súhlas štátnych ochranárov.
Bezzásahové zóny celkovo predstavujú približne 85 000 hektárov Slovenska. Pri povoľovaní ťažby v takýchto územiach majú konečné slovo príslušné okresné úrady. 
Kolegov v regiónoch preto ŠOP vyzvala, aby pri rozhodovaní trvala na princípe bezzásahovosti a ochrane prírody.

Zneužívajú tému lykožrúta

   Do boja proti šíreniu lykožrúta v okolí bezzásahových zón pritom ŠOP za posledných 5 rokov investovala približne 2,5 milióna eur.
„Na konci dňa lokality, do ktorých okolia sme investovali nemalé prostriedky, majú byť vyťažené,“ pokračuje Martin Lakanda.
Podľa jeho slov už je na Slovensku pomaly pravidlom, že kedykoľvek sa otvorí otázka ako zaistiť adekvátnu ochranu národným parkom, tak sa vytiahne téma lykožrút. Pričom najčastejšie zo šírenia kalamity bývajú obviňované bezzásahové zóny.
No práve bezzásahové zóny s vyšším podielom smrekových porastov, ktoré napadá lykožrút, predstavujú len dve percentá z celkovej výmery lesných pozemkov na Slovensku.


Zdroj: AKTUALITY.sk

Prepis textu bez úprav